ŽSR 136: Komárno - Kolárovo

 Koncesiu na výstavbu a prevádzku železnice z Komárna do Gúty (dnes Kolárovo) získala firma G. Gregersen a synovia z Budapešti. Vďaka rovinatému terénu si vžstavba nevyžiadala významnejšie zemné práce, vybudovalo sa iba 57 menších priepustov. Najväčší sklon na trati je iba 4 promile. Na vysokých stavebných nákladoch - 2 826 000 K sa podpísalo najmä rozšírenie stanice Komárno a rast cien po vypuknutí 1. svetovej vojny. 25,9 kilometra dlhá trať bola uvedená do prevádzky 9.11.1914, je teda jednou z najmladších lokálok na Slovensku.

Po opustení stanice Komárno vedie trať najprv súbežne s elektrifikovanou traťou do maďarského Komáromu. Vchod do stanice Komárno kryje dnes už pomerne neobvyklé dvojramenné mechanické návestidlo s jedným nepohyblivým žltým ramenom. Neďaleko vchodového návestidla súbeh dvoch traťových koľají končí, kým vlaky do Komáromu a Dunajskej Stredy pokračujú oblúkom na západ, trať do Kolárova vedie ďalej severozápadným smerom. Za zastávkou Komárno škola sa priblíži k ceste do Kolárova, vedľa ktorej pokračuje niekoľko kilometrov. Za dopravňou Hadovce prvý raz prekračuje kanál Kolárovo - Kameničná. Za zastávkou Balvany sa trať odkláňa od hlavnej cesty aj od najkratšej spojnice Komárna s Kolárovom. Dôvodom tohto odklonu bolo priblíženie trate pomerne veľkej obci Čalovec a niekoľkým osadám, ktoré hlavná cesta obchádza. Ešte pred dopravňou Čalovec, v ktorej sa križovali osobné vlaky, sa nachádza najväčšia umelá stavba na trati - druhý most cez kanál Kolárovo - Kameničná. Iba v krátkych úsekoch na oboch stranách mosta sú použité betónové podvaly, na zvyšku trate sa nachádzajú drevené podvaly pochádzajúce väčšinou z päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch, mnohé v dosť zlom stave. Nedostatočná únosnosť zvršku je zrejme hlavným dôvodom na slovenské pomery nízkej traťovej rýchlosti - 40 km/h a maximálnej nápravovej hmotnosti 16 ton. Za zastávkou Violín (ktorej názov naznačuje, že odtiaľ pochádzali chýrni výrobcovia sláčikových nástrojov) vedie trať cez polia vo veľkej vzdialenosti od ciest vhodných pre automobily prakticky až po okraj Kolárova. Najväčšou zaujímavosťou v tomto meste pri sútoku Malého Dunaja a Váhu sú zachované vodné mlyny, dnes slúžiace ako múzeum.

Zdroj : www.grebe.host.sk

Cestovné poriadky

Ostatné prílohy